Najvzácnejšie v živote človeka nie sú veci, ale prežité chvíle. Niektoré pretrvávajú v našich mysliach navždy, iné len na krátky okamih, ale všetky sú rovnako významné, lebo tvoria skladačku nášho života.
Medzi najkrajšie okamihy určite patria chvíle strávené na 1. stupni ZŠ. Pred štyrmi rokmi sa otvorili brány školy našim nesmelým prváčikom, ktorí sa stali súčasťou formovania. Dnes sú z nich veľké štvrtácke osobnosti a čaká ich ďalšia životná zmena – pokračovanie v štúdiu na druhom stupni.
Lúčenie je vždy ťažké, o to viac, keď sa lúčia tí, ktorí si veľmi prirástli k srdcu. So slzami, objatiami a vrúcnymi slovami sme sa v stredu lúčili s našimi štvrtákmi. Bude nám všetkým za nimi veľmi smutno a mne obzvlášť. Zo srdca ďakujem za celé štyri roky plné tvorivosti, radosti, nadšenia a vzájomného obohacovania. Rodičom ďakujem za ústretovosť, porozumenie a spoluprácu.
Rozlúčka bola plná spomienok, zamyslenia sa a možno uvedomenia si toho, že každý koniec je zároveň začiatkom niečoho nového. Štvrtákom sa skončila jedna etapa ich života. Verím, že získané schopnosti a zručnosti vhodne využijú ďalej a že sa im bude dariť.
Milí moji štvrtáci, mám vás rada ...
PaedDr. I. Mašlejová